Rím
Nádherné mesto. Povedala som si, že sa sem ešte musím vrátiť. Bývame len kúsok od Svätopeterského námestia a napriek tomu je to v štvrti mimo turistických zón, v štvrti, kde majú svoje byty skutoční Rimania. Parkuje tu asi milión Smartov, na prízemí bytových domov sú malé kaviarničky, každý oblok má staré okenice a všetky balkóny a terasy sú také preplnené rastlinami, že z nich asi nie je nijaký výhľad. Podobné sú aj historické domy v centre. Každý jeden prudko originálny a napriek tomu každý s okenicami a zeleňou.
Počas týchto pár dní som videla všetky turistické atrakcie, mám fotky z Kolosea alebo od Fontány di Trevi, ale celý čas som si hovorila aké by to bolo inak. Keby som tu bola s Veve, možno by sme si stopli nejakého Taliana alebo si prenajali skútre a odviezli sa niekam ďaleko od centra. Našli by sme blší trh a do večera by sa nám snáď podarilo vrátiť späť k nášmu ubytovaniu. Nenavštívili by sme ani jeden obchod so suvenírmi, v ktorých je iba množstvo predražených čínskych výrobkov, s nulovou dávkou umeleckej hodnoty a s nadmierou gýča. Našli by sme nejakú malú pekárničku alebo kaviareň, najlepšie niekde na periférii, a rozprávali sa s majiteľom lámanou taliančinou. Potom by sme sa vrátili do centra a namiesto fotenia štylizovaných tuctových fotografií pri pamiatkach by sme sa vykúpali vo fontáne.
Alebo iná alternatíva. Pôjdeme tam ako zamilovaná dvojica. Nebudeme sa tváriť ako turisti, ale zahráme sa na Talianov – ráno sa uponáhľane prejdeme poloprázdnym mestom, obaja elegantní, sadneme si na Piaza Navona na kávu, potom si prenajmeme skúter alebo tmavomodrý Fiat 500 a budeme chodiť na červenú. Naučíme sa dovtedy po Taliansky a s mojou tmavou farbou pleti nám možno uveria, že sme domáci. A po uponáhľanom dni budeme stále rovnako elegantní, ja v krátkych letných šatách, on v obleku alebo len v košeli, zaparkujeme skúter niekde pri Tiberi a prejdeme sa po nábreží. Potom si všimneme predražené reštaurácie na rieke. Pokiaľ budeme mať veľa v peňaženkách, pôjdeme na večeru, ale len tam, kde budú mať hudbu a tanečný parket. No a ak budeme stále chudobní, jednoducho sa zatvárime, že sme tam už boli veľakrát a dnes sa nám na večeru ísť nechce. Vrátime sa k nášmu skútru a elegantne odfrčíme niekde za mesto, kde počkáme dlho do noci, kým vypnú všetky svetlá mesta a na oblohe budeme môcť rozoznávať súhvezdia nad nami.
Takíto Rím by som chcela zažiť. Dnes bol okúzľujúci, ale bola som len divákom. Nabudúce budeme hlavnými postavami, minimálne nášho divadla.
