reklama

Blaženosť

V sobotu vyrážame na svah. Počas dva a pol hodinovej cesty cez dva americké štáty sa ja pomaly prebúdzam (dôraz na slovo pomaly) a Joe má po rannej šálke kávy energie za oboch. Neľutujem, že sme zvážili cestu do Maine, ktorý je o ďalší štát a ďalšie dve hodiny ďalej. Ľutujem skôr včerajšie ponocovanie a fakt, že som sa nenarodila ako ranné vtáča.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

No nakoniec, po prebudení a po prekonaní všetkých dvadsiatich siedmich exitov, na tom dvadsiatom ôsmom konečne schádzame z dialnice, požičiavame moje lyže a prekonávame posledné míle k lyžiarskemu stredisku. Dnes je nabité ľuďmi. Dalo sa to predpokladať, v pondelok je Martin Luther Day, predĺžil sa víkend a ľudia sú na horách. Prázdnota na svahoch, ktorú sme tu zažili na Nový rok sa zopakuje najskôr o 365 dní, alebo keď sa bude podobné percento populácie zotavovať z celospoločensky schválenej opice, ktorá sa koná pravidelne po New Year's Eve. Lenže ani dnes nie sme ja a Joe hocikto. Ľudia - blázni - čakajú desať minút v rade na vlek, očividne (a svojou rýchlosťou dokazujúc) najnovšia sedačka praská vo švíkoch, každá musí odísť zo stanice stopercente obsadená, ľudia predsa čakajú... Ľudia... až na dvoch bláznov, jediných so zdravím rozumom v hlave:) Presne 10 metrov od tej novučičkej lanovky je lanovka staršia. Plne funkčná, plne v prevádzke, s nepohodlnejšími sedačkami a nižšou rýchlosťou. Väčšinu jázd na nej strávime s Joeom ako atrakcia pre ostatných lyžiarov, lebo sa na nej vezieme sami. Nečakáme ani minútu. Vlastne ani desať sekúnd, lebo ako zídeme svah, už nasadáme a ideme opäť hore. Našou súkromnou lanovkou:)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po únave na svahu sa rozhodneme totálne zničiť svoje telá. Rovno z lyžiarskeho strediska zamierime do hotela, v ktorom vraj majú bazén otvorený pre verejnosť. Vraj. Vraj mali, pred pár rokmi. Tak sa teda otáčame a sme na ceste späť do Bostonu. Zaparkujeme v downtowne a namierime si to, ešte v lyžiarskych nohaviciach a zimných bundách, do maličkej reštaurácie s najlepšími thajskými polievkami. Žiadne vraj, najlepšie. A zase do auta, ideme k Joeovi. Dnes ešte stihneme jeden film, povieme si dobrú noc a sobota za nami.

Nedeľa. Dohodli sme sa na raňajkách v takej sietí reštaurácií, kde vraj majú pravé crêpes, akurát sme nerátali s tým, že sa tak dohodlo viacero Američanov. Všade preplnené. A tak skončíme v Dunkin Donuts, čo znie dobre len na Slovensku, lebo v Amerike to je asi také noblesné alebo romantické, ako raňajkovať tresku s rožkom. Aj treska s rožkom každému chutí, ale od francúzskych crêpes má ďaleko. Nevadí, náladu nepokazilo.Dnes sa cítim blažene. Neviem, či to je nádherným bostonským počasím, ktoré inklinuje skôr k obdobiu okolo veľkej noci, než k januáru, alebo Joeom, ktorý sedí vedľa mňa. Oukej, môžem si nahovárať, aká som meteosenzitívna, ale Joe s tým má niečo dočinenia:) Na obed kráčame po Boston Common a ja mu hovorím o tej blaženosti. Že sa cítim blažene. Sme takmer ticho, obaja sa usmievame ako slniečka na hnoji. Príde mu to vtipné, tá blaženosť, to slovo, ktoré bežne nepoužívame.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sa prechádzame Bostonom. Ja blažená, od viditeľne rád, že blažená. Potom počkáme päť minút v rade a už sme vo vnútri reštaurácie, kde majú najlepšiu bostonskú pizzu. Od roku 1926. Kohokoľvek sa opýtate, pošle vás na toto miesto - Pizzeria Regina v talianskej štvrti. Dôkaz, že najlepšia? S Joeom v reštaurácii nikdy nečakáme na stôl, buď pre nás majú miesto, alebo ideme ďalej. Tu sme čakali, v neskutočnom vetre, v chladný podvečer, kedy to jarné počasie z obeda bolo dávno minulosťou. Keď budete v Bostone, nenechajte si tú pizzu ujsť.

Už len prechádzka k autu a ide sa domov. Ponad Cambridge svieti zapadajúce slnko, a tak mám oči takmer celú cestu zatvorené. V každej bunkde tela zatiaľ prežívam tú blaženosť. Večer, keď stojíme v mojej kuchyni a Joe odchádza domov, povie mi, že tá blaženosť je vlasnte presne to slovo, ktoré hľadal. Za týmto víkendom, za nami dvoma sa pýtalo niečo výstižné na pomenovanie šťastia. Blaženosť. A vraj len bez ženy môže byť muž blažený:)

Jana Štefancová

Jana Štefancová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som blázon, som romantička, som dieťa revolúcie, som žena s veľkým potenciálom, čo čaká na správnu chvíľu, som zvedavá, som živel, som originál :) Zoznam autorových rubrík:  Politikauniverzitazo svetaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu